Maximillien de Lafayette opisuje, že podľa učenia Ulemov ľudský mozog nedokáže plne pochopiť koncept času, priestoru a budúcnosti. Ide o komplexnú predstavu, ktorú je podľa neho potrebné vysvetľovať pomocou jednoduchších obrazov.
Ako vedomie pracuje s časom podľa učenia Ulemov
Jedno z vysvetlení používa prirovnanie k ceste vlakom. Človek nastúpi do vlaku spolu s inými ľuďmi a vlak postupne zastavuje na rôznych staniciach. Niektorí vystupujú skôr, iní neskôr, zatiaľ čo niektorí zostávajú vo vlaku až do poslednej zastávky.
Ten, kto zostane vo vlaku až do konca, prejde celú trasu a vidí všetky zastávky, aj keď na nich nevystúpi. Autor tým poukazuje na rozdiel medzi priamym zažívaním a celkovým prehľadom.
Lineárne myslenie a jeho obmedzenia
Autor vysvetľuje, že bežné ľudské uvažovanie je viazané na lineárne chápanie času – teda na postupnosť udalostí v priestore a čase. Z tohto pohľadu sa môže zdať, že ak človek na niektorej „zastávke“ nezastaví a nepreskúma ju, prichádza o informácie.
Podľa tohto učenia je však takéto uvažovanie obmedzené, pretože vychádza len z fyzického vnímania reality.
Práca s pamäťou a vedomím
Autor uvádza, že po dosiahnutí „poslednej stanice“ je možné v mysli prechádzať celú cestu spätne. Ide o mentálne cvičenie, pri ktorom si človek vybavuje jednotlivé zastávky a udalosti.
Pri tomto procese si myseľ dokáže spomenúť na viac detailov, než si človek uvedomoval počas samotnej cesty. Podľa autora to naznačuje, že pamäť a vedomie majú väčší rozsah, než sa bežne predpokladá.
Autor zdôrazňuje, že mozog – alebo presnejšie vedomie – disponuje schopnosťou uchovávať a spracovávať viac informácií, než si človek uvedomuje v prítomnom okamihu.
Koncept „presunu“ v čase
V tomto modeli sa pracuje s myšlienkou, že vedomie môže určitým spôsobom prekračovať lineárne vnímanie času. Autor naznačuje existenciu techník, ktoré by umožňovali pracovať s časom odlišne, než je bežné chápanie.
Podrobnosti o týchto technikách však podľa neho nie sú bežne dostupné a vyžadujú špecifické poznanie.
Maximillien de Lafayette poukazuje na to, že ľudské vnímanie času je obmedzené lineárnym myslením. Rozšírenie tohto pohľadu by mohlo viesť k hlbšiemu pochopeniu reality, pamäti a vedomia. Myseľ potenciál vnímať viac, než si človek bežne uvedomuje, avšak tento potenciál nie je plne využívaný.
