Autor Maximillien de Lafayette uvádza, že podľa učenia Ulemov je základný problém predpovedania budúcnosti jednoduchý: aby človek mohol vidieť budúcnosť, musel by sa v nej nachádzať. To však ľudia nedokážu, pretože sú viazaní časom a priestorom.
Prečo médiá a jasnovidci nedokážu predpovedať budúcnosť
Podľa autora takzvaní jasnovidci, médiá a channeleri nemôžu skutočne predpovedať budúce udalosti, pokiaľ zostávajú v tom istom časovom bode a priestore. Ich vnímanie je obmedzené prítomnosťou, a preto nedokážu presne určiť, čo sa stane v budúcnosti.
Autor zdôrazňuje, že skutočné predvídanie by si vyžadovalo prekonať hranice času a priestoru. Pokiaľ sa niekto snaží vidieť budúcnosť z prítomnosti, v ktorej sa nachádza, ide podľa neho o zásadné nedorozumenie.
Maximillien de Lafayette ďalej tvrdí, že mnohí z týchto ľudí sú buď zmätení, alebo len predstierajú svoje schopnosti. Poukazuje na to, že jednotlivci, ktorí tvrdia, že dokážu vidieť budúcnosť, sa pritom nachádzajú v rovnakých podmienkach ako všetci ostatní.
Náhoda namiesto predpovede
Autor vysvetľuje, že ak sa niektoré predpovede napokon splnia, ide o náhodu. Tento jav prirovnáva k testu s výberom odpovedí, kde má človek niekoľko možností a správna odpoveď je už medzi nimi zahrnutá.
Ak si človek vyberie správnu odpoveď, neznamená to, že ju skutočne poznal. Znamená to len, že mal určitú pravdepodobnosť trafenia správnej možnosti. Podľa autora podobne fungujú aj mnohé predpovede.
Aj keď sa odpoveď ukáže ako správna, neznamená to automaticky existenciu jasnovidnej schopnosti. Náhoda alebo odhad nie sú dôkazom schopnosti predvídať budúcnosť.
Presun vedomia do budúcnosti
Autor ďalej opisuje vysvetlenie, podľa ktorého by bolo možné „vidieť budúcnosť“ iba vtedy, ak by sa vedomie človeka dostalo do samotnej oblasti budúcnosti. Znamenalo by to byť prenesený alebo presunutý do budúceho stavu existencie, pozorovať udalosti a následne sa vrátiť späť do prítomnosti.
Podľa tohto výkladu však fyzické telo zostáva na mieste. Prenos má prebiehať na úrovni vedomia alebo mysle. Autor uvádza, že bez takéhoto „návštevy budúcnosti“ nie je možné budúcnosť pochopiť ani ju skutočne vidieť.
Vysvetlenie hovorí, že budúcnosť nie je oddelená od minulosti a prítomnosti, ale obsahuje všetky udalosti – tie, ktoré sa už stali, práve dejú, aj tie, ktoré sa ešte len stanú.
Budúcnosť mimo času a priestoru
Autor tvrdí, že pokiaľ človek zostáva v prítomnosti, nemôže vnímať budúcnosť, pretože sa nenachádza v jej „zóne“. Táto zóna má byť nezávislá od času, priestoru a fyzikálnych mier.
Udalosti v budúcnosti podľa tohto pohľadu existujú bez toho, aby boli definované vzdialenosťou, časom alebo rýchlosťou. Až keď sú tieto udalosti opísané ľudským jazykom, získavajú formu, ktorú možno merať a chápať v rámci fyzikálneho sveta.
Autor kontrastuje tento stav s realitou na Zemi, kde je všetko definované pomocou času, priestoru, vzdialenosti, rýchlosti, veľkosti a hmotnosti.
V paralelných dimenziách a v oblasti budúcnosti však tieto obmedzenia podľa autora neplatia, pretože budúcnosť nie je viazaná fyzickými zákonmi merania.
Maximillien de Lafayette uzatvára, že bez opustenia obmedzení času a priestoru nie je možné skutočne predvídať budúcnosť. Pokusy o predpovede, ktoré vznikajú v rámci prítomnosti, sú podľa neho založené skôr na náhode než na skutočnom poznaní.
