Chronovisor stroj času a Father Ernetti, lety TR-3B do minulosti. Mních bol tiež zjavne schopný byť svedkom jednej z Napoleonových rečí, latinskej tragédie z roku 169 pred Kristom a dokonca aj umučenia Krista na kríži. Otec Ernetti bol hudobník, slávny historik archaickej hudby na benátskom Conservatorio di Stato Benedetto Marcello, filozof a absolvent fyziky. Bolo to vďaka svojmu vedeckému záujmu, že v 50. rokoch 20. storočia dokázal zostrojiť „Chronovizor“, skutočný stroj času! Ten je samozrejme dnes ukrytý vo Vatikáne, lebo pri ukrižovaní to nebolo až také ako to Vatikán popisuje.

Chronovisor stroj času, Father Ernetti, lety TR-3B do minulosti

Existujú totiž záznamy z Bugeci inštalácie, kde sa zobrazujú až neskutočné veci. Všade bola hrôza, skaza ľudia skoro zošaleli a navzájom sa tam skoro udupali. Hrôzu spôsobili dva lietajúce taniere, ktoré sa tam zjavili a začali všetko ničiť. Holt, ľudia ukrižovali ich vyslanca, EBE. V gruzínsku v jednom kláštore je obraz kde sú tie lietajúce taniere zobrazené. Ale musíme mať vždy na pamäti, že ten čo niečo kreslí, kresli to so svojimi vedomosťami. Samozrejme ak nerobí na objednávku.

Na rozdiel od toho fantastického, ktorý si predstavoval H.G. Wells, však Chronovisor nedokázal prenášať ľudí tam a späť Massimo Polidoro je vyšetrovateľ paranormálnych javov, autor, lektor, spoluzakladateľ a vedúci CICAP, talianskej skupiny skeptikov v čase, ale hovorilo sa, že umožňuje používateľovi vidieť historické udalosti presne v tom okamihu, keď sa odohrali, ako druh trojrozmernej televízie.

Otec Ernetti, ktorý bol tiež veľmi známym exorcistom, tvrdil, že Chronovisor bol výsledkom dlhoročného štúdia tímu vedcov, ktorý okrem neho zahŕňal dvanásť slávnych ľudí, ktorí, ako povedal, radšej boli anonymní. Jediné mená, ktoré nechal ujsť, boli mená fyzika a nositeľa Nobelovej ceny Enrica Fermiho a raketového vedca Wernhera von Brauna. „V prvom rade sme si chceli overiť, že to, čo sme videli, je autentické,“ povedal Ernetti otcovi Francoisovi Brunovi, francúzskemu dieológovi a autorovi, ktorý sa spriatelil s talianskym mníchom.

“Takže sme začali s relatívne nedávnou scénou, z ktorej sme mali veľa dokumentácie a záberov. Naladili sme stroj na jeden z Mussoliniho prejavov. Potom sme začali cúvať a pozorovali sme Napoleona ako prednášal prejav v ktorom vyhlásil Taliansko za republiku. Potom cestoval oveľa ďalej v čase, do starovekého Ríma. Najprv tam bol rušný trh s ovocím a zeleninou za čias cisára Trajána. Potom Ciceronov prejav, jeden z najznámejších, prvý prednesený proti Catilinovi.”

Ernetti povedal, že si všimol malé rozdiely v latinskej výslovnosti za čias Cicera v porovnaní s latinčinou, ktorá sa dnes vyučuje na školách.

Potom sa cestovatelia v čase „zabávali“, ako to povedal Ernetti „v hre“. Písal sa rok 169 p.n.l.; sledovali časť tragédie Thyestes, ktorú napísal „otec latinskej poézie“ Quintus Ennius.

Bola to hra, vysvetlil Ernetti, ktorá je teraz pre nás takmer úplne stratená; Zachovalo sa len dvadsaťpäť fragmentov, z ktorých každý predstavuje približne jeden riadok.

“Dokázali ste zrekonštruovať to, čo ste počuli?” spýtal sa otec Brune.
“Áno,” odpovedal otec Ernetti nadšene.

“Odkedy sme všetko počuli a videli, text, refrény, hudbu, mohol som zverejniť celý text tragédie.”

Zdá sa, že Ernetti bol veľmi zdržanlivý pri uvádzaní podrobností o vynáleze stroja. “Stalo sa to prakticky náhodou… Základná myšlienka bola veľmi jednoduchá. Išlo len o to, naraziť na ňu.”

A kto to vlastne vymyslel? “Nikto,” odpovedal Ernetti. Bola to spoločná tvorba, kde Fermi zohral kľúčovú úlohu. Otec Ernetti povedal, že chronovizor pozostáva z troch komponentov. Po prvé, množstvo antén, ktoré boli schopné zachytiť každú mysliteľnú vlnovú dĺžku svetla a zvuku. Tieto antény boli vyrobené zo zliatin pozostávajúcich z troch tajomných kovov. Druhým komponentom bol typ zameriavača, aktivovaný a poháňaný vlnovými dĺžkami svetla a zvuku, ktoré prijímal. Môžete ho nastaviť na dané miesto, dátum a dokonca aj osobu podľa vášho výberu. Treťou zložkou bolo mimoriadne zložité pole nahrávacieho zariadenia, ktoré umožňovali záznam zvuku a najmä obrazov z akéhokoľvek času a miest.

Okrem týchto pútavých príbehov však jediným pevným faktom bolo, že Chronovisor nikto nikdy nevidel; jediným dôkazom jej existencie boli slová otca Ernettiho. Taliansky týždenník La Domenica del Corriere 2. mája 1972 uverejnil obrázok, o ktorom otec Ernetti tvrdil, že bol získaný cez Chronovisor: na obrázku bola Kristova tvár v agónii na kríži.

“Najskôr sme sa pokúšali znovu zachytiť obrazy dňa Kristovho ukrižovania,” vysvetlil otec Ernetti Brune. Nepomohlo ani to, že Kristus nosil tŕňovú korunu, pretože na rozdiel od všeobecného presvedčenia nebolo nezvyčajné byť potrestaný tým, že si dal na hlavu tŕňovú korunu.“

Museli sa teda vrátiť o niekoľko dní ďalej v čase k poslednej Kristovej večeri. “Videli sme všetko,” povedal otec Ernetti Predpokladaný jednoducho. “Agónia v záhrade, Judášova zrada, súdny proces – Kalvária.”

Tím Chronovisor priniesol záznam tohto zážitku: „Nafilmovali sme to, samozrejme sme stratili jemné detaily, ale nafilmovať to bol jediný spôsob, ako to zachovať.“ Žiadna stopa po tomto filme sa však nikdy nedostala na svetlo sveta.

Jediný objektívny dôkaz, ktorý vyšiel z tohto príbehu, bol obrázok. Niekoľko mesiacov po jeho uverejnení sa však záhada vyriešila: v augustovom čísle 1972 Giornale dei Misteri (Journal of Mysteri) bol uverejnený list a fotografia. Čitateľ Alfonso De Silva vysvetlil, že fotografiu kúpil za 100 lír v obchode so suvenírmi Santuario dell’Amore Miscricordioso (Svatyňa milosrdnej lásky) v meste Collevalenza, v úhľadnom meste Todi a Perugia.

Bola to fotografia Kristovej tváre na drevorezbe zdobiacej svätyňu. Drevorezba bola od španielskeho sochára menom Cullot Valera. Táto fotografia a fotografia, ktorú vytvoril otec Ernetti, boli totožné, až na to, že jedna bola zrkadlovým obrazom druhej. Nikto nemohol poprieť, že sú totožné, dokonca ani otec Brune, ktorý, keď mal mních menej ako rok života, sa svojho priateľa spýtal na túto kompromitujúcu fotografiu.

Ernettiho odpoveď bola veľmi neúprimná: “Vysvetlil, že si bol vedomý druhej fotografie, pričom si bol vedomý toho, že ide o dielo španielskeho sochára. Povedal tiež, že vedel, že španielsky sochár vyrezal svojho Krista podľa pokynov istého Španiela”, že táto španielska mníška bola mystička, ktorá nosila na tele Kristove stigmy a pohlcovali ju extatické vízie Kristovho umučenia.”

Zdalo sa, že Ernetti predpokladal, že otec Brune pochopí zvyšok. Parížsky kňaz sa tým vo svojom článku nezaoberá, ale Peter Krassa, autor Chronovisora ​​otca Ernettiho, áno a predpokladá, že otec Ernetti ponúka nasledujúce vysvetlenie: Extatická vízia Kristovho umučenia, ktorú mala mystická mníška, bola víziou Krista, umieranie na kríži na Golgote.

Toto bola vízia, ktorú oznámila španielskemu sochárovi; podľa jej pokynov vytesal na tvár Krista na drevenom kríži presné črty, samotný výraz Krista, ktorý videla vo svojom videní! Skutočnosť, že obrázky boli identické nielen svojím námetom, ale aj tieňmi a odrazmi svetla, znamená, že tieto dva obrázky boli v skutočnosti tým istým obrázkom (Krassa 2000).

Neexistuje žiadna stopa po chronovizore a otec Ernetti bol veľmi opatrný, aby vysvetlil, že po jeho experimentálnych prevádzkach bol rozobraný a „schovaný na bezpečnom mieste“. Ale prečo skrývať taký objav, pýtal sa otec Brune. Otec Ernetti odpovedal: “Tento stroj sa dokáže naladiť na minulosť každého úplne a nič nevynechá. S ním už nemôžu existovať žiadne tajomstvá, žiadne štátne tajomstvá, žiadne priemyselné tajomstvá – žiadne ďalšie súkromné ​​životy. Dvere by boli dokorán otvorené za najstrašnejšiu diktatúru, akú kedy svet videl. Nakoniec sme súhlasili s demontážou nášho stroja“.

Čo teda urobiť z takého neuveriteľného príbehu? “V skutočnosti,” hovorí Peter Krassa v nedávnom rozhovore pre Fortean Times, “neexistuje žiadny spoľahlivý svedok pre tvrdenia Ernettiho. Nikto nikdy nevidel Chronovisor, dokonca ani Brune alebo Senkowski, ktorí boli obaja v úzkom kontakte. Ernetti nikdy nemenoval vedcov, ktorí s ním spolupracovali, pretože ich chcel, ako tvrdil, ochrániť pred verejným obťažovaním.

Výnimkou boli Wernher von Braun a Enrico Fermi, ktorí už boli mŕtvi“ (Heinzerling 2002). Okrem fotografie Krista, ktorá sa ukázala ako falošná, bol jediným ďalším „dôkazom“ existencie Chronovizora prepis Thyestcov, stratenej tragédie. Vlastne aj tento, po dôkladnom preskúmaní Katherine Owen Eldred, ktorá je držiteľkou titulu Ph.D. v Classics z Princetonskej univerzity, poskytuje dôvody na pochybnosti.

Okrem toho z dvadsiatich štyroch fragmentov Enniovho Thyestesa, ktoré nám zachovali neskorší komentátori ako Cicero, Nonius a Statius, sa viac dianovskej polovice objavuje v diele Ernettiho Thyestesa. Keďže hra Ernetti Thyestes predstavuje len jednu desatinu pravdepodobnej dĺžky úplnej tragédie od Ennia, dalo sa očakávať, že sa v priemere objaví asi desať percent fragmentov. Tu sa objaví 65 percent fragmentov – asi sedemkrát toľko, ako by ste mohli dôvodne očakávať prekvapenie: priznanie.

Vo svojej knihe Krassa reprodukoval list od neidentifikovaného „vzdialeného príbuzného“ otca Ernettiho, ktorý tvrdil, že sa s ním stretol na smrteľnej posteli. Ernetti si želal opustiť tento svet s čistým svedomím, a tak priznal, že “v skutočnosti tú hru nepriniesol späť na Chronovisor. Povedal, že si myslel, že hru zložil sám, pričom použil veľa fragmentov, ktoré sa zachovali v spisoch iných autorov – ale na to si spomínal len veľmi nejasne.“

Predtým, ako to však berieme ako pravdivé priznanie, musíme vedieť, že o pár viet neskôr otec Ernetti rozpráva o inom živote, v ktorom bol Nostradamovým súčasníkom. “Poznal som ho. Bol to alchymista a fyzik. Aj on experimentoval s Chronovizorom. Bol to on, kto ma naučil, že by to mohlo byť možné.”

Bol Ernetti vinníkom zbožného podvodu, ktorý si prial, aby jeho príbehy dodali kresťanstvu dôveryhodnosť? Alebo sa stal obeťou monštra, ktoré stvoril a nedokázal zabiť, ako sestry Foxove, ktoré si začali žartovať zo svojich rodičov a skončili vynájdením spiritualizmu?

To sa nikdy nedozvieme. . . pokiaľ, samozrejme, jedného dňa niekto nepríde so strojom času a nedovolí nám vrátiť sa v čase a opýtať sa Ernettiho na pravdu.

Nuž tieto stroje času už dávno máme v podobe USA TR-3B, pomocou ktorých dnešní cestovatelia už od roku 1986 overovali historické fakty ako zabitie JFK ale M.L Kinga. Samozrejme podstatou bolo nikdy nezasahovať do dejov, lebo sa zrúti súčasnosť. Inými “strojmi času” sú zariadenia Looking Glass alebo Filadelfský expreriment Nikolu Teslu.

Zariadenie Looking Glass zložili v USA z niekoľkých časti, ktoré našli u Saddáma Husajna, ale on ich poskladať nevedel, tak niektoré požičiaval aj Kaddáfimu, starému agentovi KGB. Taký George Bush starý kamarát KGBáka Putina sa vôbec nečudoval, ak buchli dvojičky 9/11, lebo to dopredu vedel.

V tom sa asi zatiaľ skrýva pointa prečo dodnes nikto nezverejnil pravdivú správu o 9/11. Ĺudia by ich jednoducho prinajmenšom ukameňovali. Národná bezpečnosť 🙂

Tento “stroj času” ale bol iný, volalo sa to Project Pegassus, pri ktorom posielali mladé deti do budúcnosti, lebo v budúcnosti zostranú na vek do akého ich poslali. Ak sa vrátia, tak zase do veku v ktorom ich poslali. To mal na starosti Donald Rumsfled, ktorý takto vedel, že vojna v Iraku bude. Ale ked zistil čo tam USA stvárajú pri výsluchoch podal demisiu a začal piť ako dúha.