V sumerskom mýte „Enki a Ninmah“ bohovia neuspejú hneď na prvýkrát. Po úspešnom vytvorení základného človeka sa Enki a Ninmah opijú pivom a bohynia Ninmah začne experimentovať s hlinou. Vytvorí šesť (podľa niektorých verzií sedem) „chýbnych“ bytostí. Enki však každému z nich nájde miesto v spoločnosti. Tento staroveký text je jedným z najstarších pokusov ľudstva vysvetliť, prečo sa rodia ľudia s rôznymi postihnutiami.

Šesť neúspešných pokusov Enkiho a Ninmah: Ako Sumeri vysvetľovali stvorenie človeka

Kontext mýtu: Prečo vôbec tvoriť človeka?

Na začiatku bohovia (Igigi) nariekajú nad ťažkou prácou. Prvotná matka Nammu zobudí Enkiho v Abzu a žiada ho, aby vytvoril náhradu. Enki a Ninmah zmiešajú hlinu z Abzu s božskou silou a vytvoria prvých ľudí. Potom nasleduje veľká oslava s pivom. Opití bohovia sa rozhodnú súťažiť – kto dokáže vytvoriť lepšieho človeka.

Ninmah sa chváli: „Čokoľvek vytvorím, ty tomu určíš osud.“ Enki odpovedá: „Čokoľvek ty vytvoríš, ja tomu nájdem miesto v živote.“ A tak sa začína séria šiestich pokusov.

Šesť „neúspešných“ prototypov človeka

1. Muž so slabými, ochrnutými rukami
Ninmah vytvorí muža, ktorý nemôže používať ruky. Enki ho určí za sluhu kráľa – bude stáť pri dverách a nikdy nebude kradnúť.

2. Slepý muž
Bohyňa vytvorí človeka, ktorý „nevidí svetlo“ (slepý). Enki ho urobí hudobníkom – bude spievať a hrať na nástroje v chráme.

3. Muž s postihnutými nohami (chromý alebo slabý na nohy)
Tretí prototyp nemôže dobre chodiť. Enki ho určí za remeselníka alebo strážcu vody – bude pracovať sediace.

4. Muž, ktorý nedokáže zadržať moč
Ninmah vytvorí byt so slabým močovým mechúrom. Enki ho „vylieči“ tým, že mu určí miesto pri očisťovacích rituáloch v chráme.

5. Žena, ktorá nemôže rodiť (neplodná)
Bohyňa vytvorí ženu bez schopnosti rodiť. Enki ju pošle do kráľovniných komnát ako tkáčku alebo slúžku.

6. Bytosť bez pohlavných orgánov (eunuch)
Posledný (niekedy označovaný ako siedmy) je človek bez penisu a vagíny. Enki ho urobí sluhom stojacim pred kráľom – bude mu podávať poháre a nikdy nebude mať sexuálne túžby.

Súťaž vyhráva Enki

Po týchto šiestich pokusoch Enki sám vytvorí extrémne postihnuté dieťa – Umula. Dieťa je slabé, choré, nemôže jesť, stáť ani hovoriť. Ninmah sa nad ním skláňa, ale nedokáže mu určiť žiadny osud ani ho vyliečiť. Porazená uznáva Enkiho víťazstvo.

Tento mýtus nie je len o „neúspechoch“. Je to hlboké posolstvo: aj postihnutí ľudia majú svoje miesto v spoločnosti. Sumeri verili, že nič nie je zbytočné – každý má úlohu určenú bohmi.

Význam pre dnešok a Anunnaki teórie

Alternatívni bádatelia (vrátane Sitchina) tento text interpretujú ako opis genetických experimentov Anunnaki. Enki (ako hlavný genetik) a Ninmah (Ninhursag) údajne robili pokusy s DNA, kým nenašli správnu verziu človeka – Homo sapiens ako hybrid.

Či už ho berieme ako starovekú mytológiu alebo ako zakódovanú históriu, mýtus „Enki a Ninmah“ patrí medzi najľudskejšie sumerské texty. Ukazuje empatiu, humor bohov a ich snahu nájsť riešenie pre každú „chybu“.

Tabuľky s týmto príbehom pochádzajú hlavne z Nippuru a sú dnes uložené v Penn Museum (Philadelphia) a v ETCSL projekte Oxfordu. Plný preklad je voľne dostupný online.

Šesť neúspešných pokusov nám pripomína, že aj v našej nedokonalosti máme miesto vo veľkom pláne bohov. Možno práve preto Sumeri považovali Enkiho za najľudomilnejšieho z Anunnaki.