Keď sa hovorí o starovekej Mezopotámii, mnohí ľudia si predstavujú monumentálne stupňovité veže známe ako zikkuraty. Historická realita je však zložitejšia, pretože nie každý slávny chrám Mezopotámie bol automaticky zikkuratom. Archeológovia upozorňujú, že v mnohých prípadoch sa zamieňa názov chrámového komplexu s názvom samotnej veže.

Nie každý mezopotámsky chrám bol zikkurat
ako sa miešajú pojmy v dejinách Sumeru a Babylonu

V starovekých mestách ako Ur, Uruk, Nippur alebo Sippar existovali rozsiahle náboženské areály, ktoré mohli obsahovať svätyne, nádvoria, hospodárske budovy, sklady aj obytné priestory pre kňazov. Zikkurat bol často iba jednou súčasťou väčšieho komplexu. Preto je dôležité rozlišovať medzi chrámovým areálom a samotnou stupňovitou stavbou.

Abzu v Eridu: predchodca zikkuratov

Jedným z najstarších posvätných miest Mezopotámie bol Abzu, známy aj pod babylonským názvom Apsú, ktorý sa nachádzal v meste Eridu na juhu dnešného Iraku. Chrám bol zasvätený bohu Enkimu, ktorého Babylončania neskôr nazývali Ea. Enki bol bohom múdrosti, vody a stvorenia sveta.

Abzu nebol klasickým zikkuratom v podobe, akú poznáme z Babylonu alebo Uru. Archeológovia však objavili dôkazy, že v Eridu sa počas stáročí opakovane budovali chrámy na vyvýšených plošinách jeden nad druhým. Mnohí historici preto považujú Eridu za miesto, kde vznikla samotná myšlienka budúcich zikkuratov.

Najstaršie vrstvy chrámov v Eridu siahajú až do šiesteho a piateho tisícročia pred naším letopočtom. To znamená, že Eridu existovalo tisíce rokov pred vznikom klasických sumerských zikkuratov. Ide tak o akéhosi „praotca“ mezopotámskej sakrálnej architektúry.

Eanna a Biely chrám v Uruku

Mesto Uruk patrilo medzi najväčšie a najstaršie mestá sveta a obsahovalo niekoľko významných chrámových areálov. Jedným z nich bol Eanna, rozsiahly komplex zasvätený bohyni Inanne, ktorú Babylončania poznali ako Ištar. Eanna patrila medzi najvýznamnejšie náboženské centrá sumerskej civilizácie.

Eanna však nebola jedným konkrétnym zikkuratom, ale veľkým chrámovým komplexom obsahujúcim svätyne, nádvoria a monumentálne budovy. Archeológovia našli dôkazy o veľkej stavebnej aktivite už v štvrtom tisícročí pred naším letopočtom. Uruk bol v tomto období centrom politickej aj náboženskej moci.

Osobitnú pozornosť si zasluhuje takzvaný Biely chrám alebo Kullab, zasvätený bohu Anovi. Táto stavba vznikla približne medzi rokmi 3500 až 3000 pred naším letopočtom a stála na vysokej umelej terase. Historici ju často označujú za proto-zikkurat, teda raného predchodcu neskorších monumentálnych veží.

Ekur a ďalšie chrámy Nippuru

V meste Nippur sa nachádzal významný chrámový komplex Ekur zasvätený bohu Enlilovi, jednému z najvyšších bohov sumerského panteónu. Ekur bol považovaný za duchovné centrum Mezopotámie a jeho význam presahoval hranice jednotlivých štátov. Vládcovia z rôznych období často investovali do jeho obnovy, aby si zabezpečili náboženskú legitimitu.

Ekur predstavoval rozsiahly chrámový areál a v niektorých obdobiach obsahoval aj zikkurat. Samotný názov však označuje celý posvätný komplex, nie iba stupňovitú vežu. Tento rozdiel býva často nesprávne chápaný pri populárnych opisoch Mezopotámie.

V Nippure sa nachádzal aj chrámový areál Tummal zasvätený bohyni Ninlil, manželke Enlila. Historické texty ho opisujú ako významné kultové miesto, no archeológovia zatiaľ nepotvrdili existenciu monumentálneho zikkuratu podobného Uru alebo Babylonu. Podobne aj Ešumeša, chrám boha Ninurtu, bol významným náboženským centrom bez jasne doloženého veľkého zikkuratu.

Ur a jednoznačný príklad skutočného zikkuratu

Najjasnejším príkladom skutočného zikkuratu je Etemennigurru v meste Ur, zasvätený bohu mesiaca Nannovi, ktorého Babylončania nazývali Sín. Tento monument dal postaviť sumerský kráľ Ur-Nammu približne okolo roku 2100 pred naším letopočtom počas Tretej dynastie Uru. Ide o jeden z najlepšie zachovaných zikkuratov starovekého sveta.

Etemennigurru predstavuje typický príklad monumentálnej stupňovitej veže so schodiskami, terasami a chrámom na vrchole. V tomto prípade neexistujú pochybnosti o tom, že išlo o plne rozvinutý zikkurat. Práve podľa podobných stavieb historici definujú klasický mezopotámsky typ sakrálnej architektúry.

Sippar a Larsa: slnečné chrámy

Mesto Sippar bolo významným náboženským centrom boha slnka Šamaša. Nachádzal sa tu chrámový komplex Ebabbar, ktorý pravdepodobne obsahoval aj stupňovitú chrámovú architektúru podobnú zikkuratu. Napriek tomu nedosiahol takú slávu ako monumenty v Ure alebo Babylone.

V Sippar sa nachádzal aj chrám Eulmaš zasvätený bohyni Annunítu. Archeologických dôkazov o jeho podobe sa zachovalo menej, preto historici zostávajú opatrní pri určovaní, či obsahoval výrazný zikkurat. Skôr sa javí ako významný chrámový komplex.

Naopak v meste Larsa archeológovia objavili dôkazy o skutočnom zikkurate v rámci chrámového komplexu Ebebbar zasväteného bohu Utuovi, známemu aj ako Šamaš. Tento príklad ukazuje, že niektoré mestá mali chrámové komplexy, ktorých súčasťou bola monumentálna stupňovitá veža. Preto je pri Mezopotámii vždy dôležité rozlišovať medzi názvom chrámu a samotným zikkuratom.