Pred viac ako 4300 rokmi žila žena, ktorej meno poznáme ako prvé v celej ľudskej literatúre. Enheduanna, dcéra veľkého kráľa Sargona z Akkadu, vysoká kňažka mesiaca Nanny v Ur, sa stala prvou osobou, ktorá podpísala svoje diela a hovorila v prvom osobe. Jej hymny na bohyňu Inannu patria medzi najstaršie zachované literárne diela a dodnes fascinujú vedcov aj čitateľov.

Enheduanna – prvá známa autorka v dejinách ľudstva

Princezná, kňažka a politická nástrojka

Enheduanna sa narodila okolo roku 2285 pred n. l. ako dcéra Sargona Akkaďana, ktorý zjednotil Sumer a Akkad do prvej veľkej ríše v histórii. Sargon ju ustanovil za vysokú kňažku (en) boha mesiaca Nanny v meste Ur. Táto funkcia mala nielen náboženský, ale aj politický význam – mala pomôcť spojiť akkadskú a sumerskú kultúru. Enheduanna sa stala spojovacím článkom medzi dvoma svetmi a jej diela odrážajú túto úlohu.

Žila v období veľkých nepokojov. Počas rebélie proti jej rodine bola vyhnaná z chrámu a musela prežiť exil. Práve v tejto ťažkej chvíli napísala svoje najslávnejšie dielo – „Exaltáciu Inanny“ (Nin-me-šara), v ktorom prosí bohyňu o pomoc a pomstu.

Exaltácia Inanny – majstrovské dielo

V tomto 153-riadkovom hymne Enheduanna oslavuje Inannu ako najmocnejšiu silu vesmíru, ktorá drží v rukách všetky „me“ (božské sily). Opisuje ju ako draka, búrku, ale aj ako milenku a bojovníčku. Na konci hymnu sa priamo predstavuje: „Ja, Enheduanna, vysoká kňažka…“ a prosí Inannu, aby ju vrátila do chrámu. Text je plný emócií, osobných výpovedí a politických narážok.

Okrem toho zostavila zbierku 42 chrámových hymnov, v ktorých opisuje svätyne po celom Sumere a Akkade. Na konci jednej z tabuliek sa explicitne uvádza: „Zostavovateľkou týchto tabuliek je Enheduanna.“

Prečo je Enheduanna taká dôležitá pre nás dnes?

Je prvou osobou v histórii, ktorej meno vieme spojiť s konkrétnym literárnym dielom. Písala v sumerčine, hoci bola Akkaďanka, a jej texty ovplyvnili neskoršiu mezopotámsku literatúru vrátane eposu o Gilgamešovi. Feministické hnutie ju v 20. storočí objavilo ako symbol ženskej tvorivosti v dávnej minulosti.

Jej alabastrový disk nájdený v Ure (dnes v Penn Museum) ju zobrazuje pri obrade – je to jeden z mála dochovaných portrétov z tak dávnej doby.

Enheduanna dokázala, že už pred 4300 rokmi ženy tvorili veľkú literatúru, politiku a náboženstvo. Jej hlas z hlinených tabuliek stále znie – a možno nám ešte veľa povie o Anunnaki, bohoch a ľuďoch tej doby.