Keď dnes čítame príbehy o Enkim, Nammu, Gilgamešovi či Lugalbandovi, takmer nikdy nepoznáme meno autora. Väčšina sumerských a akkadských textov je anonymná. No za tisíckami hlinených tabuliek stáli veľmi konkrétni ľudia – profesionálni pisári, ktorí prechádzali prísnym vzdelaním a mali obrovskú moc v spoločnosti. Títo muži (a výnimočne aj ženy) boli strážcami vedomostí bohov.
Kto písal sumerské a akkadské tabuľky? Tajomstvo starovekých pisárov Anunnaki
É-dub-ba-a – „Dom tabuliek“: staroveké univerzity
V Sumeri už od roku 2500 pred n. l. existovali špeciálne školy pre pisárov nazývané é-dub-ba-a („dom tabuliek“). Najslávnejšie boli v Nippure, Ure, Sipparu a Šuruppaku. Chlapci z bohatších rodín tam začínali v 5–7 rokoch a študovali 10–12 rokov. Učili sa memorovať tisíce znakov, matematiku, geometriu, hudbu, náboženstvo aj administratívu. Najlepší študenti sa stali „dub-sar“ – pisármi.
Pisári museli písať rýchlo a presne. Na konci štúdia skúšali dlhé texty z pamäte. Zachovali sa školské cvičenia – mladí pisári opakovali stále rovnaké vety, počítali, prepisovali zoznamy bohov a mýtov. Najlepší z nich pracovali v chrámoch, palácoch alebo pre kráľov.
Kto konkrétne písal mýty o Anunnaki?
Väčšina literárnych textov (Enki a Ninmah, Atrahasis, Gilgameš, Lugalbanda) bola písaná v období Ur III a starobabylonskom (2100–1600 pred n. l.). Autori sú väčšinou neznámi, pretože Sumeri nepovažovali za dôležité uvádzať meno autora literatúry. Texty boli považované za božské – pochádzali od bohov a pisári ich len „kopírovali“.
Niektoré tabuľky však majú kolofón (záverečnú poznámku), kde sa pisár podpísal. Príklady:
- „Napísal Ku-Ningal, pisár chrámu“ (tabuľky z Ur)
- „Podľa úst staršieho“ – znamená, že text bol diktovaný alebo prepísaný z ešte staršej predlohy
- Slávny pisár Sin-leqi-unninni (7. storočie pred n. l.) – zostavil štandardnú verziu Eposu o Gilgamešovi v Ninive
Pisári v službách kráľov a chrámov
Najvyšší pisári mali obrovskú moc. Pracovali priamo pre kráľa (napr. Aššurbanipal mal osobných učencov, ktorí zbierali texty z celého Blízkeho východu). Niektorí boli kňazi, iní vysokí úradníci. Písali všetko – od zmlúv, hospodárskych záznamov, cez modlitby až po tajné mýty o stvorení človeka.
Ženy-pisárky existovali, ale boli vzácne. Najznámejšia je Enheduanna – dcéra kráľa Sargonovi (2300 pred n. l.), vysoká kňažka a prvá známa autorka literatúry na svete (hymny na Inannu).
Prečo je to dôležité pre Anunnaki teóriu?
Títo pisári neboli obyčajní ľudia. Mali prístup k najtajnejším chrámovým znalostiam. Niektorí alternatívni bádatelia tvrdia, že práve oni uchovávali pravdu o tom, ako Anunnaki stvorili človeka ako otroka na prácu. Možno niektorí pisári vedeli viac, ako smeli napísať verejne. Ich texty plné kódov a opakujúcich sa motívov (Abzu, krv boha, 7 párov ľudí) naznačujú, že prenášali veľmi staré vedomosti.
Dnes vďaka projektom ETCSL a AI vieme, že mnohé texty boli prepisované stovky rokov a postupne sa menili. Každý nový pisár niečo upravil podľa svojej doby.
Tisíce tabuliek stále čakajú na preklad. Možno práve niektorý zabudnutý pisár z Nippuru nám ešte odhalí skutočný príbeh o Nammu, Enkim a prvých ľuďoch. Kto vie, aké tajomstvo sa skrýva za ďalšou nepreloženou tabuľkou…
