Príbeh Jozefa patrí medzi najpôsobivejšie pasáže Starej zmluvy. Ako mladík bol predaný vlastnými bratmi do otroctva a cez sériu dramatických udalostí sa dostal až na egyptský kráľovský dvor. Vďaka svojej schopnosti vykladať sny a múdro riadiť zásoby počas obdobia hladu získal mimoriadnu dôveru faraóna. V biblickom rozprávaní mu panovník zveril správu nad celou krajinou, čím sa Jozef stal druhým najmocnejším mužom Egypta.

Genesis 45:8 – Bol Josef „otcom“ egyptského faraóna?

Kontext Jozefovho života

Dodnes nie je známe či Mojžiš bola skutočná osoba, to je na tom zaujímavé. Čiže na egypstkom tróne mohli sedieť Izraeliti, ako napriklad Achnaton, ktorý zaviedol monoteizmus, aký mali Izraeliti s Bohom Jahvem. Ak dobre čítate Starý zákon zistíte, že Boh Jahwe bola fyzická osoba s ktorou a rozprávali “tvárou v tvár”. Teda Anunnaki Nephilim, lebo Elohim bohov neuznávajú. Celý Exodus nebol o úteku z Egypta, ale o spojeni izraelitov Jahveho do väčšieho celku v “Zasľúbenej zemi”.

Význam titulu „otec faraóna“

V starovekom Blízkom východe označenie „otec“ často neznamenalo biologického rodiča. Bol to čestný titul udeľovaný vysokým úradníkom alebo radcom, ktorí stáli v úzkom vzťahu k panovníkovi. Takéto titulovanie mohlo vyjadrovať, že osoba je duchovným mentorom, radcom, ochrancom či symbolickým patrónom vládcu.

V prípade Jozefa ide s najväčšou pravdepodobnosťou o čestné označenie. Faraón sa na neho spoliehal pri politických a hospodárskych rozhodnutiach a Jozef plnil úlohu, ktorá bola viac než len administratívna – bol stredobodom záchrany krajiny pred hladomorom.

Boh ako hlavný pôvodca udalostí

Samotný Jozef v texte jasne zdôrazňuje, že jeho postavenie nebolo výsledkom ľudských intríg, ale Božieho plánu:
„Nie vy ste ma poslali, ale Boh, Jahwe.“
Táto teologická perspektíva je kľúčová – Jozef chápe svoje ťažké skúšky a konečný úspech ako súčasť Božieho zámeru. Vďaka tomu dokáže svojim bratom odpustiť a vnímať minulosť nie ako sériu krívd, ale ako cestu k záchrane mnohých životov.

Archeologické a kultúrne paralely

Niektorí biblickí bádatelia sa zamýšľajú, či Jozefova pozícia nebola podobná staroegyptskému úradu „vezíra“. Vezír bol hlavný správca krajiny, ktorý mohol rozhodovať takmer vo všetkých záležitostiach. Existujú záznamy o tom, že vezíri boli považovaní za „otcov kráľa“ v symbolickom zmysle – mali zabezpečiť, aby kráľ vládol múdro a aby krajina prosperovala.

Otázka doslovnosti

Otázka, či bol Jozef doslova otcom faraóna, naráža na problém historického kontextu. Biblia neposkytuje mená konkrétnych faraónov z Jozefovej doby, a preto je určenie presných rodinných väzieb nemožné. Všetky dostupné dôkazy naznačujú, že ide o metaforický titul, ktorý vystihuje Jozefovu autoritu a dôveru, akú mu faraón preukazoval.

Teologický odkaz

Pre čitateľov Biblie má Genesis 45:8 hlboký duchovný význam. Jozef je príkladom človeka, ktorý napriek utrpeniu ostal verný Bohu, prijal svoju úlohu s pokorou a slúžil nielen svojmu ľudu, ale aj cudziemu národu.

Výrok „Boh ma urobil otcom faraónovi“ je viac než historická poznámka – je to svedectvo o Božej prozreteľnosti a schopnosti obrátiť zlo na dobro. Jozef sa stal kľúčovou postavou nielen v dejinách Izraela, ale aj Egypta.

Holt v dnešnom svete vládne Vatikán a ten nedopusti iné vysvetlenie pôvodu civilizácie ako Biblia!! Čitajte Starý zákon a nájdete tam veci, ktoré ľudia nedokážu urobiť. Desať rán egyptských, aby pustili Izraelitov robil živý Jahwe, nie vymyslený Boh.